Rozhovor s Ramonou Afrika z organizácie MOVE
-originálny zvukový záznam z rozhovoru s Ramonou:
http://soundcloud.com/wafwaf/ramona-africa-interview Ramona Africa - Interview by wafwaf
M: Mohli by ste nám povedať o začiatkoch MOVE, kto bol John Africa a ako ste sa vy osobne dostali do organizácie?
R: OK. Keď som sa prvýkrát stretla s MOVE, bola som V roku 1979 študentkou na Temple University vo Philladelphii. Ale MOVE existovalo už od začiatku sedemdesiatych rokov. Ja som žila celý svoj život v západnej Philladelphii. A MOVE boli tiež v západnej Philladelphii. Ale boli z inej štvrte. Čítala som o MOVE v novinách. Keď som šla verejnou dopravou do centra mesta Philladelphie prechádzala som okolo domu MOVE a vedela som niečo o MOVE, ale v tom čase, vlastne niekoľko rokov, som nebola nadchnutá k tomu, aby som sa zastavila pri dome MOVE, začala rozprávať s ľuďmi MOVE, aby som sa o nich dozvedela viac. Ale v mojom poslednom semestri na Temple University som sa zúčastnila Pracovno-študijného programu a mojou prácou bola právna pomoc, "a paralegal", v kancelárskom komplexe programu bezplatných právnych služieb. A vtedy som sa stala aktívnou v súvislosti zúčastňovania sa demonštrácií, obhajovania práv nájomníkov bytov a domov. A vlastne všeobecne som sa začala aktivizovať.
Bola som zatknutá na mestskom úrade, v priestoroch lokálnej vlády mesta. A musela som ísť na súd, kde som stretla niekoho, kto mi potom začal volať... Jedného dňa mi zavolal a spýtal sa ma, či nechcem prísť na stretnutie, kde sa bude plánovať demonštrácia MOVE. Súhlasila som a šla som na to stretnutie, kde som sa zoznámila s niekoľkými podporovateľmi MOVE, predovšetkým s mojou sestrou Pam Africa, ktorá sa spolu so mnou neskôr stala členkou MOVE. Poskytla mi veľa informácií o MOVE. Veci, o ktorých som nevedela. O útokoch polície na MOVE, o bábätkách, ktoré boli pri tom zavraždené. O tehotných ženách MOVE, ktoré krvavo dobili až kým nepotratili a viac informácií o tom, v čo verí MOVE. Podporila ma v tom, aby som šla do mestskej radnice, kde prebiehali súdne spory s MOVE, aby som získala pohľad z prvej ruky o tom, čo sa deje. Vedela, že som študentkou, ktorá sa pripravuje na štúdium práva, pretože som sa chystala nastúpiť na právnickú univerzitu. A tak som šla. Šla som do radnice a presedela som súdne spory s členmi MOVE a bola som ohromne šokovaná. Pretože keď sedíš v učebni a študuješ právo a právny systém a politický systém a ako majú veci fungovať, na papieri, je to úplne rozdielna skúsenosť, keď tam sedíte a vidíte na vlastné oči čo sa tam deje. A to som urobila a bola som šokovaná. A kvôli tomu som sa vždy vracala späť.
A viete, sama som sa preto stala obeťou. Poliši si ma zobrali na mušku, pretože vedeli, že som bola podporovateľkou MOVE. A to ma rovno priviedlo k MOVE, pretože som bola raz zatknutá za to, že som sa ozývala príliš nahlas. Dostala som súdne predvolanie za pohŕdanie súdom a odsúdili ma zato na dva mesiace v miestnej väznici. A práve tam boli "ubytovaní" aj väzni z MOVE. Takže som strávila dva mesiace so ženami MOVE, zblízka a osobne v miestnej väznici a to skutočne len upevnilo moju oddanosť pre MOVE. Rozhodla som sa neisť na právnickú školu. Rozhodla som sa, že nechcem byť rovnaká ako je prokurátor, sudca alebo dokonca obhajcovia, ktorých poverili, aby zastupovali MOVE a asistovali im, keby mali nejaké otázky, pretože MOVE sa pred súdom zastupovali sami. A odvtedy som bola oddanou podporovateľkou MOVE a neskôr som sa stala aj členkou.
Zistila som, že k MOVE ma priťahuje ich revolúcia, to v čo veria. A MOVE hovorilo o slobode a rovnosti pre všetky bytosti, všetok život. Nie len pre čiernych ľudí, nie len pre ženy, nie len pre ľudí, ale pre všetok život. Zvierací život, rastlinný život. MOVE bojovali za vodu, aby nebola znečisťovaná, bojovali za vzduch, aby nebol znečisťovaný, za pôdu, aby nebola plná toxických látok, aby všetok život mohol byť zdravý - aby sme mohli dýchať vzduch, piť vodu, jesť jedlo z pôdy tak, ako to prirodzene má byť. A mňa to priťahovalo a videla som silu a oddanosť v MOVE. Videla som ľudí MOVE, ktorí sa nedali zastrašiť súdnym systémom, týmto prostredím ani policajtmi ani nikým iným. MOVE sú absolútne oddaní bojovať pre život a vystupovať a poukazovať na protikladnosti v systéme a tých, ktorí tento systém zastupujú a veria v neho.
A to čo MOVE hovorilo sa nedalo nijak vyvrátiť. Nikto nevedel dokázať, že to čo MOVE hovorí, že by to bola lož. Pretože John Afrika vyzbrojil MOVE a hocikoho iného, kto je ochotný naslúchať, s úplnou pravdou. A nedalo sa to spochybniť. A mňa to veľmi priťahovalo. Takže už od prvých začiatkov MOVE, kedy sa táto organizácia prvýkrát objavila vo Philladelphii, MOVE vyšli najavo s mierumilovnými demonštráciami pri Philladelphskej ZOO a riskantných debnených domoch pre dôchodcov, pri školskej rade, na konferenciách, ktoré organizovali priemyselníci ako DuPont Chemicals, Dow Chemicals, ktoré znečisťovali životné prostredie. MOVE konfrontovali tieto inštitúcie a odhaľovali všetko čo tieto inštitúcie robia. A nedokázali nás podplatiť, nedokázali nás zbiť až k poslušnosti. MOVE verí vo vytrvalosť a už od začiatku sedemdesiatych rokov až do dnešného dňa, so všetkým s čím na nás táto vláda prišla, MOVE zostávajú vytrvalí, zostali silní a oddaní. Napriek 100 ročným rozsudkom vo väzení, napriek bitkám od polície a vraždeniu našich detí, napriek tomu, že nás bombardovali a zaplavovali pomocou požiarnických hadíc. Organizácia MOVE naďalej pokračuje v boji za život.
M: Prvé demonštrácie, ktoré organizovalo MOVE boli proti ZOO a iným formám vykorisťovania zvierat. Pracovali ste aj na zlepšení ubytovacích podmienok pre starších ľudí a pracovali ste s gangmi v susedstve. Poskytovali ste ľuďom zdravú stravu. Prečo sa MOVE rozhodli zaoberať konkrétne týmito témami a akú ste mali odozvu na začiatku vašej činnosti? Mohla by si nám povedať viac o vašich prvých kampaniach? Akú odozvu vyvolali vaše demonštrácie?
R: Bola to zväčša dvojitá odozva. Boli tu ľudia, biely, čierny, mladí, starí, ktorí počuli čo robí MOVE a vedeli, že je to dôležité, a tak k nám boli naklonení, podobne ako som bola na začiatku ja. Ale boli tu ľudia, predovšetkým vedúci úradníci, tí, ktorí zastupovali tento systém a tí, ktorí verili v tento systém a podporovali ho, tak tí mali s MOVE problém. Títo ľudia a predovšetkým tí vo vedení, využívali médiá na očierňovanie MOVE takým spôsobom, aby sa ľudia od nás dištancovali a aby si o nás mysleli, že sme len nejakí šialenci, ktorí nemajú v živote žiaden zmysel.
Vykreslili MOVE ako špinavých ľudí, ktorí sa nikdy neumývajú a žijú v špine, čo je úplná lož. Vykreslili MOVE ako ľudí, ktorí zneužívajú svoje deti a nestarajú sa o svoje deti, čo je úplná lož. A hovorili napríklad aj to, že do záhrady hádžeme odpadky, čo nie je pravda. A roky neskôr, to isté čo robilo vtedy MOVE, sa teraz nazýva kompostovanie. MOVE si nekulmovali vlasy. Nosili sme ich skutočne prirodzene, čomu sa hovorí dredy. A tiež hovorili, že smrdíme, pretože sme často jedli cesnak, surový cesnak spolu s naším jedlom. A niekedy je nás aj cítiť za cesnakom. Ale my dáme radšej prednosť tomuto pachu, než aby sme smrdeli za cigaretovým dymom alebo parfémom. Viete ako to myslím.
Takže toto sú veci, ktoré o nás hovorili zástupcovia systému a podporovatelia systému, aby zastrašili ľudí pred MOVE. Hovorili, že používame neslušné slová, nadávky. Robili sme to, a robíme to. Ale upozorňovali sme, že ako opíšeme niečo peknými slovami, niečo čo je zvrhlé. Keď policajti zaútočili na ľudí MOVE 28. marca 1976 a k smrti ušliapali trojtýždňové bábätko mojej sestry. To bolo zvrhlé. Tak ako môžete mať problém so slovami, ktoré nazývate zvrhlé. My sme tieto slová nevymysleli. Existovali dávno pred nami. Viete, tisícročia pred MOVE. A ako môžu mať ľudia problém so "zvrhlým" slovom a nemať problém so zvrhlým činom, ktorý toto slovo opisuje?
Takže toto boli veci, ktoré robili úradníci proti MOVE a v podpore systému, aby odradili ľudí od MOVE. Ale nefungovalo to. Pretože aj keď niektorí ľudia mali s MOVE problém v období začiatku MOVE a aj roky potom, MOVE si počas týchto rokov získalo viac a viac podporovateľov. V skutočnosti, a čo sme vtedy ešte nevideli, ale zakladateľ MOVE, John Afrika, povedal ľuďom MOVE začiatkom sedemdesiatych rokov, že v určitom bode budú aj celebrity nosiť vlasy ako sme ich nosili vtedy my, že v určitom bode budú ľudia MOVE hovoriť a učiť v inštitúciách tohto systému, v ich univerzitách, kostoloch, synagógach a podobne. Vtedy sme to ešte netušili, kvôli tomu ako nás vtedy systém vykresľoval verejnosti a ako mnohí ľudia reagovali na MOVE. Ale tu sme, 35 rokov neskôr a ľudia MOVE prednášali vo významných univerzitách v tejto krajine ako je Harvard, Princeton, Yale, Pensylvánska univerzita, prestížne školy ako UCLA, Stanford. A prednášali sme aj v kostoloch. Pozývali nás prednášať po celom svete. Cestovali sme do Anglicka, Španielska, Nemecka, Francúzska, Talianska, Belgicka, boli sme v Holandsku, boli sme na Kube, boli sme v Južnej Amerike a nedávno som bola pozvaná na konferenciu o politických väzňoch, medzinárodnú konferenciu do Kodane, ktorá sa bude konať budúci rok (2010). Takže sme precestovali doslova celý svet.
Ľudia už nemajú taký odmietavý postoj voči MOVE ako mali pred rokmi. Počas týchto rokov sme zozbierali medzinárodnú podporu. Takže ľudia sa na nás teraz pozerajú trochu inak ako sa na nás pozerali pri našich začiatkoch a čiastočne aj kvôli tomu, že všetko čo John Afrika hovoril ľuďom buď osobne alebo cez organizáciu MOVE, sa naplňuje. Viete, John od nás chcel, aby sme jedli cesnak, o ktorom ľudia hovorili, že smrdí a nepáčilo sa im to. Ale teraz tento systém cez jeho doktorov nazýva cesnak zázračným jedlom. Takže John Afrika povedal ľuďom veci o tomto systéme, ako sa tí vedúci predstavitelia nestarajú o ľudí, ako sa veci budú len zhoršovať a zhoršovať, ako táto vláda, tento systém, dovoľuje znečisťovať našu vodu a náš vzduch, a dovoľuje dávať toxický odpad do pôdy, ktorá nás musí živiť, kde pestujeme naše jedlo. A ľudia vidia pred sebou jasné príklady. A vidia ich už roky. Jasnejšie a jasnejšie. Takže ľudia k nám teraz chodia a hovoria, "Viete, ja si vás pamätám. Vtedy v 70-tych rokoch. Pamätám si čo ste vtedy hovorili a je to presne tak." Deje sa to, viete. Takže ľudia majú dnes celkom iný postoj k MOVE, ako mali pred tridsiatimi rokmi.
M: Čo myslí MOVE, keď hovorí o systéme?
R: Keď hovorí organizácia MOVE o SYSTÉME, myslíme tým všetko čo je mimo života. V tomto svete sú len dve veci. Živé systémy. Všetko čo je živé a koordinované životom, matkou prírodou, matkou života, "bohom" života. A potom tu je ten ľuďmi vytvorený systém, ktorý je len chabým pokusom o imitáciu života. Živé systémy fungujú. Viete, sú neomylné. Živé systému fungujú. A napriek tomu všetkému, čo ľudia urobili proti životu, ako ho otrávili, život funguje naďalej a drží nás nažive. Avšak ľudské systémy smerujú k deštrukcii a nikdy poriadne nefungovali. Niekedy sa zdá, že fungujú určitý krátky čas, ale potom sa začnú prejavovať všetky tie problémy so systémami pochádzajúcimi od ľudí. Takže, keď hovoríme SYSTÉM, hovoríme o hocičom čo je mimo života. Máme tu vtáky, ktoré pochádzajú zo živých systémov a nezlyhávajú, ale potom tu máme vtáky pochádzajúce od ľudí, nazývané lietadlá, ktoré opakovane havarujú a zabíjajú ľudí. Máme svetlo a teplo života pochádzajúce zo slnka, ktoré nikdy nezlyháva, nikdy nezhasína, ktoré hreje zem a dáva jej svetlo. A potom tu máme imitáciu pochádzajúcu od človeka, chabú imitáciu slnka, nazývanú žiarovka, ktorá bežne vyhasína a zlyháva a musí byť vymieňaná. Takže vždy, keď hovoríme o SYSTÉME, hovoríme o všetkom čo je mimo života.
M: Povedz mi niečo o prvých policajných akciách proti MOVE, keď zaútočili na vaše sídlo v roku 1978. Čo sa vtedy prihodilo?
R: V auguste 1978 polícia celkom rýchlo prišla na to, že nedokáže zastaviť MOVE, že nás jednoducho nedokáže podplatiť peniazmi ani pracovnými pozíciami ani politickými pozíciami, že nás nedokážu zbiť tak, aby sme sa podriadili. Preto jednoducho začali násilnú kampaň proti MOVE a začali nás zabíjať. V roku 1978 použili zámienku vysťahovania z nášho vlastného domu. Hovorili, že náš dom nespĺňa "normy" a preto ho vraj musíme opustiť, ako keby pre nás nebol bezpečný. Ako keby sa vláda zaujímala o to, či náš dom je pre nás bezpečný. Náš dom bol dostatočne bezpečný. Ale oni to aj tak použili ako zámienku, aby mohli prenasledovať MOVE, a keď ľudia MOVE odmietli opustiť náš dom v skorých ranných hodinách, 8. augusta 1978, stovky policajtov bolo vyslaných k nášmu domu z dôvodu zatknutia členov MOVE kvôli odmietnutiu opustiť tento dom. A toto bola lož, pretože sudca, ktorý vydal zatykače, vydal ich na všetkých známych členov MOVE. Dokonca na členov MOVE, o ktorých oni vedeli, že sa v tom dome nezdržujú. Takže tu vôbec nešlo o ten dom. Ale napriek tomu stovky policajtov a požiarnikov prišlo k nášmu domu v skorých ranných hodinách, 8. augusta 1978.
Zaútočili na náš dom slzným plynom a požiarnymi hadicami hasičského zboru. Vodnými delami a tisíckami nábojov. A pokúšali sa zabiť členov MOVE. V ich záchvate pozabíjať ľudí MOVE, mužov, ženy, deti, zvieratá, všetky živé bytosti, ktoré boli v tom dome, v tomto ich záchvate nakoniec zabili policajta, jedného z vlastných. A samozrejme v takejto situácii to ani nikdy nepriznajú. Očividne, keď sa im nepodarilo MOVE pozabíjať, ďalším krokom bolo pozatvárať ich do väzenia na čo najdlhšiu dobu. A samozrejme bol ten mŕtvy policajt najlepšou zámienkou, aby mohli poslať členov MOVE do väzenia.
Teraz by som chcela niekoľko vecí objasniť. Ten policajt, ktorý bol zabitý, stál na ulici, pozerajúc sa priamo na dom MOVE. Všetci ľudia MOVE, dokonca podľa záznamov polície, ktorá do domu vyslala tri tímy a ktoré prehľadali celý dom, celý trojposchodový dom, určili, že všetci ľudia MOVE sa nachádzajú v pivnici domu. Policajt James Ramp bol zastrelený nábojom smerujúcim uhlom dole...a prvá správa hovorí, že bol zasiahnutý do krku s tým, že guľka smerovala dole. Potom si oni uvedomili ich chybu a to, že pre MOVE by bolo nemožné, aby ho zastrelili. Takže oni to potom zmenili a hovorili, že bol strelený do hrude, kedy guľka smerovala horizontálne sprava doľava. Takže predovšetkým, keď sú všetci ľudia MOVE v tej chvíli v pivnici, a James Ramp stojí nad nimi na ulici, nie je žiadna možnosť pre akéhokoľvek člena MOVE zastreliť ho tak, že by guľka smerovala v uhle smerom dole, ani nie je možné, žeby ho niekto z nás strelil do krku vzadu, s guľkou smerujúcou uhlom dole. Nikto z MOVE ho nemohol streliť ani do hrude tak, aby guľka smerovala horizontálne sprava doľava, pretože by sme museli byť na úrovni ulice, aby sme to dokázali. Nie je možné byť 2 metre pod ním a zasiahnuť ho guľkou, ktorá smeruje horizontálne. Takže, je to nemožné. Fyzicky nemožné.
A po druhé, v rámci niekoľkých hodín po zatknutí mojej rodiny, mesto Philladelphia zdemolovalo náš dom. Úplne zničili dom MOVE. Zrútili a zobrali každú jednu tehlu, zničili všetko; dokonca vyrúbali všetky stromy, ktoré boli okolo nášho domu. A teraz, keďže hovoria, že MOVE zabili toho policajta, to robí z domu MOVE miesto zločinu. Viete, hlavným dôkazom pri vražde, pri súdnom procese, zavraždenia policajného dôstojníka. Mali by sa snažiť uchovať dôkazy, a nie zničiť ich. Ale oni zničili, zdemolovali náš dom.
A tak sa moja rodina postavila pred súd. Deväť členov MOVE, päť mužov a štyri ženy. Boli súdení bez poroty, súdení len jedným sudcov, čo bolo rozhodnutie MOVE. Pretože MOVE bolo odhodlané položiť ťarchu celej tejto veci na tento systém, na toho sudcu. Ktorý je trénovaný týmto systémom v otázkach legálnosti, ktorý by mal vedieť čo robí. Nechceli sme dovoliť, aby akákoľvek nespravodlivosť bola ospravedlňovaná rečami ako "to boli ľudia, to bola porota vašich rovesníkov, ktorí to urobili." Takže sudca, ktorý bol prítomný počas celého procesu, nakoniec vyhodil celú moju rodinu zo súdnej siene ešte v prvých fázach procesu. Boli prakticky súdení bez ich prítomnosti v súdnej sieni. A sudca ich uznal všetkých ako vinných. Všetkých deviatich. Čiže ten policajt bol zastrelený raz, jednou guľkou, z jednej zbrane. Ako môžu deviati ľudia vystreliť jednu guľku z jednej zbrane? Keby tvrdili, že jeden člen mojej rodiny zabil toho policajta, a preto sú všetci vinní, to by bola jedna vec. Ale hodiť deviatich členov mojej rodiny do väzenia za vraždu a nebyť schopní povedať, že hociktorý z nich je vinný zabitím toho policajta. To je absolútne šialené. Toto je neakceptovateľné.
A majte na pamäti, že ten sudca, ktorý by mal hľadať pravdu, ktorý sedel na celom súdnom procese a urobil toto rozhodnutie, že odsúdil moju rodinu. Ten sudca, asi deň potom, čo odsúdil každého z deviatich členov rodiny na 30 rokov minimum a 100 rokov maximum, každý jeden. K tomu ich odsúdil, 30 až 100 rokov. Mumia Abu Jamal, novinár z Philladelphie, ktorý je teraz sám odsúdený na smrť, zavolal vtedy do jedného rádio programu, v ktorom robili rozhovor so sudcom Malmedom. A spýtal sa Malmeda celkom jednoducho, "Kto zabil dôstojníka Jamesa Rampa?" Malmed odpovedal, "Nemám ani najmenšiu potuchu." A toto povedal sudca hneď potom, čo odsúdil každého z deviatich členov mojej rodiny na 100 rokov do väzenia. 30 rokov minimum, 100 rokov maximum každý jeden. Minulý august (2008) bolo 30 rokov čo bola moja rodina vo väzení. Toto bolo ich minimum. Každý jeden z nich bol pred komisiou, ktorá mala rozhodnúť o ich podmienečnom prepustení po odsedení ich minima 30 rokov a komisia im odmietla prerušiť trest, pretože moja rodina odmietla vziať zodpovednosť za ten zločin. Inými slovami, nechceli povedať, že sú vinní a ukázať ľútosť. Ako môžu povedať, že sú vinní a ľutovať niečo, čo neurobili?
Čo moja rodina vysvetlila je, že oni chcú tiež vidieť osobu, ktorá zabila Jamesa Rampa, rovnako ako všetci ostatní, aby bola predvedená k zodpovednosti. My len hovoríme, že to neboli ľudia MOVE, ktorí ho zabili. A okrem toho komisia nemá žiadnu autoritu vyžadovať od niekoho, aby povedal, že je vinný, kvôli tomu, aby ho alebo ju podmienečne prepustili. Pri podmienečnom prepustení vina alebo nevina nehrá žiadnu úlohu. Jediná dôležitá vec pri tomto prepustení je správanie sa vo väzení, čo daný človek robil, zatiaľ čo bol vo väzení, či to bola osoba, ktorá sa zaplietla do bitiek alebo či má nejaký zlý zápis. A keď má akceptovateľný plán, potom čo vyjde z väzenia, kde bude bývať, či má zabezpečenú prácu. Toto sú tie veci, ktoré sa počítajú. Nie či je osoba vinná alebo nie! Oni už raz povedali, že ste vinný. A podľa právnych zákonov tu v Spojených štátoch, podľa ústavy Spojených štátov, nikto nemôže byť nútený, aby sa sám usvedčil. Aj keby bol vinný. Takže predovšetkým keď ste nevinný, ako môžu od vás vyžadovať, aby ste tvrdili, že ste vinným?!
Nie je to ako keby nemali žiaden príklad za príkladom nevinných ľudí, ktorí sedeli vo väzení celé desaťročia, ktorí hovorili, že sú nevinní, a bola im zamietnuté prerušenie trestu, pretože nechceli povedať, že sú vinní. Až nakoniec testy DNA potvrdili ich nevinu, po desaťročiach strávených vo väzení, alebo niekto iný vystúpil a priznal sa k zločinu a bolo zistené, že to bol nakoniec on kto spáchal ten zločin; alebo nejaké iné dôkazy vyšli na svetlo, ktoré zbavili viny tú osobu, ktorá sedela vo väzení celé desaťročia. Vidíte to často alebo počujete o tom v správach každý deň, o ľuďoch, ktorých prepustili z väzenia po desaťročiach ako nevinných. Tak ako si môže tá komisia myslieť, že môžu vydávať také pokyny ľuďom, aby povedali, že sú vinní, inak im neprerušia trest.
Takže toto teraz musíme riešiť s prípadom MOVE 9. Šli pred komisiu prvý krát za posledných 30 rokov ich minimálneho rozsudku a bolo im povedané, že im zamietajú prerušiť trest, že predstúpia pred komisiu na budúci rok znovu. Takže komisia ich videla znovu tento rok a znovu im zamietli prerušiť trest. Lenže teraz urobili niečo trochu inak. Každému zamietli z rovnakého dôvodu a dali im znovu ročný odklad, okrem môjho brata Eddieho. A z nejakého dôvodu jemu dali odklad dva roky. A povedali mu, že ho uvidia znovu až o dva roky. Nevieme presne kvôli čomu dali Eddiemu dvojročný rozsudok. Myslíme si, že je to kvôli tomu, že Eddie je vo väznici bez akéhokoľvek iného člena MOVE, je sám za seba. A myslíme si, že ho takto chcú pritlačiť k stene, a že sa takto s ním niekde dostanú, pretože je v tom väzení sám. Možno si myslia, že keď mu dajú viac rokov než ostatným, že sa zrúti, v plači, no neviem čo si myslia. Ale toto je predsa absurdné. Je to tak neefektívne a nehorázne. Takže robia to už z akéhokoľvek dôvodu, nemá to žiaden zmysel pre Eddieho ani pre zvyšok rodiny.
M: A toto zdržanie znamená, že sa ocitnú pred komisiou znovu budúci rok?
R: Áno, väčšina z nich dostala znovu jeden rok, čo znamená že sa postavia pred komisiu budúci rok, okrem Eddieho. On ich uvidí až v roku 2011.
M: Viem, že je to pre teba ťažké o tom hovoriť, pretože si bola v tom dome...povieš mi viac o tej situácii, kedy polícia zaútočila na dom MOVE a zhodila na vás bombu v roku 1985? Opíšeš mi podrobnejšie bombardovanie z 1985?
R: Keď bola naša rodina odsúdená na 30 až 100 rokov, podali sme všetky potrebné odvolania, ktoré sa dali využiť v obrane našej rodiny. Ale mi neveríme v legalitu, takže sme pokračovali v našom boji aj cez ľudí, ktorých sme informovali a získavali tak podporu pre MOVE. Podporu od obyčajných ľudí, aby sme dostali našu rodinu von z väzenia. Náš koordinátor John Afrika založil noviny nazývané Prvý deň a tie sa stali prostriedkom, ktorým sme posúvali informácie priamo ľuďom. Prechádzali sme celé mesto a distribuovali sme tieto noviny za príspevky, aby ľudia mali informácie a tiež nám to dalo možnosť hovoriť s ľuďmi tvárou v tvár, jeden na jedného. O tom čo sa tu deje. Poskytovali sme im fakty o tomto prípade a povzbudzovali sme ich, aby sa vypytovali vedúcich predstaviteľov o väzňoch MOVE 9, o zničení dôkazov políciou, o deviatich ľuďoch odsúdených za vraždu jedného policajta jednou guľkou, bez toho, aby boli schopní dokázať, že hociktorý z tých deviatich zabil Jamesa Rampa, a o tom ako sudca povedal, že nemá ani najmenšiu potuchu kto zabil Jamesa Rampa, a podobne. A ľudia to chápali a začali sa predstaviteľov vypytovať na tieto veci.
Tiež sme zvykli chodiť po meste a predávať ovocie, predovšetkým melóny. Mali sme také drevené vozíky a tlačili sme alebo ťahali ich, čo záležalo od druhu vozíka, po celej Philladelphii. Rozprávali sme sa s ľuďmi, predávali melóny. Robili sme to, aby sme nazbierali nejaké peniaze. Robili sme programy v rádiu. Čo tým chcem v základe povedať je, že sme udržiavali túto tému v povedomí ľudí. Udržiavali sme tému väzňov MOVE 9 nažive a tlačili sme na systém. Predstaviteľom systému sa to nepáčilo. A začali sa diať určité veci. Tlačili sme ich, aby s tým niečo spravili. Jedna vec bola, že bol zvolený prvý čierny primátor Philladelphie. Myslím si, že táto vláda zneužila situáciu, kedy sa chceli dostať k MOVE, keď si mysleli, že môžu odstrániť akékoľvek obvinenia z rasizmu, keď sa budú schovávať za čierneho primátora Philladelphie. Myslím si, že pre nich prišiel čas, aby raz a navždy umlčali MOVE. Tento primátor, Wilson Goode, sa vyjadril, že chce trvalý koniec MOVE, že nechce, aby boli ľudia MOVE zatknutí za malé priestupky a potom znovu prepustení von za nejaký krátky čas. On chcel trvalý koniec MOVE.
Napriek tomu, že nás polícia sledovala 24 hodín denne, 7 dní v týždni, kdekoľvek sme sa pohli, zistili sme čo autority plánujú. Viete, boli sme sledovaní a prenasledovaní policajtmi, tajnými, ktorých sme aj spoznali a často krát sme im vysvetľovali náš postoj. Takže oni nás pozorovali, ale čo sa dialo za oponou, bola konšpirácia medzi lokálnou vládou tu vo Philladelphii, štátnou vládou Pensylvánie a federálnou vládou Spojených štátov, amerického ministerstva spravodlivosti. Všetci pracovali spolu, konšpirovali na zničení MOVE, vyhubení organizácie MOVE. Postavili simuláciu našej strechy a skúšali ako ju odpália. Vyskúšali rôzne spôsoby ako zaútočiť na MOVE. K nášmu domu prišli hromadne 8. augusta 1984. Ale v tento deň neurobili nič. Nakoniec odišli. Viete, zostali tam niekoľko hodín a nakoniec zmizli.
Ale v máji 1985 už mali podľa nich funkčný plán útoku a boli pripravení na nás zaútočiť. Ako výhovorku použili to, že sa na nás sťažujú susedia. Podľa nás nie je relevantné, či mali sťažnosti voči MOVE. Pretože táto vláda sa nezaujíma o čiernych ľudí, ktorí sa sťažujú na svojich susedov. Je to absolútne smiešne. Predovšetkým čierny ľudia. Ale aj biely, alebo ktokoľvek iný. Táto vláda sa nezaujíma o sťažnosti od ľudí. Robia si čo chcú. Ale toto je výhovorka, ktorú využili.
Takže v nedeľu ráno, v Spojených štátoch to bol akurát Deň matiek, prišli policajti skoro ráno a začali evakuovať náš blok, čo je taká malá ulica, jednosmerka. Môžete tam jazdiť len jedným smerom. A je to ulica s "rough houses". Neviem či vieš, čo to znamená na Slovensku, ale je to kde každý dom na jednej ulici je spojený a takto vyzerala naša ulica. Takže evakuovali celý blok a pripravili svoje ťažké vojnové zbrane. M16 automatické guľomety, mali M60 automatické zbrane, automatické zbrane kalibru 50, 20 milimetrovú protitankovú strelu, mali klasické policajné revolvery, mali pušky, boli tam ostreľovači, ktorí mali pušky s tlmičmi. A chceli by sme vedieť na čo im boli tie tlmiče. Pretože tlmič je zbraňou vraha. Keď si vlastne len robili svoju prácu, prečo by ich trápilo, že niekto začuje ich strely, ktoré vystrelia? A tiež mali so sebou bombu. C4, efektívna vojenská trhavina, ktorú nemá žiadne mestské policajné oddelenie. Bolo poskytnuté federálnou vládou, F.B.I. Znovu tam bolo požiarne oddelenie so svojimi vodnými delami. A presne takto začali svoj útok.
Policajný komisár Gregory Sambor neskoro v nedeľu v noci, alebo v skorých ranných hodinách pondelok ráno, urobil vyhlásenie. Povedal, "MOVE dávajte pozor, toto je Amerika. Musíte sa riadiť zákonmi Ameriky." A ešte niečo navyše. Ale my sme to vtedy nepočuli. Ja som to nepočula. Nie že by sme vyšli von kvôli tomu, pretože sme rozumeli, že tento útok nie je o zatýkaní. Ak nás táto vláda chcela zatknúť, mohli to urobiť kedykoľvek počas predošlého roku alebo skôr, bez akejkoľvek konfrontácie, keď sme boli mimo domu, napríklad na nákupoch. Čo sme robili dvakrát za týždeň, každý týždeň, na tom istom mieste, kde nás vždy sledovali. Skoro každý deň sme boli s našimi deťmi v parku. Chodili sme behať, chodili sme plávať do jazera. Viete. Z jedného domu MOVE do druhého sme chodili pešo. Niekedy aj jeden člen MOVE sám, ja som tak často krát chodila. Alebo zopár ľudí MOVE, alebo jedna dospelá osoba s deťmi. Chcem tým povedať, že mali dostatok príležitostí nás odchytiť a uväzniť, keby im šlo o to.
Ale oni to nechceli. Nielen že na nás chceli zaútočiť v našom dome, aby odstránili organizáciu MOVE, chceli si byť istí, že tam budú aj naše deti. Pretože 12. mája, jedna naša podporovateľka zašla do nášho domu, že nám ide na nákup a že nám môže zobrať nejaké veci, ktoré sme potrebovali. Takže prišla sem a niektoré naše deti šli s ňou. Keď sa vracala, polícia spravila na konci cesty zátarasu. Pretože ako som už povedala, bola to jednosmerka, úzka ulica. A jeden policajt, ktorý sa pohyboval okolo MOVE dlhšie než ja, ešte od samotného začiatku MOVE, predtým než som sa k nim dostala ja, a ktorý poznal ľudí MOVE a ich podporovateľov. Navyše bol čierny. Pristúpil ku Gloriininmu autu, pozrel sa dnu, zbadal ju, zbadal deti a šiel k zátarase a nechal ju pokračovať ďalej na ulicu a nechal ísť deti späť do domu, s plným vedomím toho, čo sa chystajú urobiť. Takže je veľmi jasné, že ich cieľom bolo zbaviť sa akejkoľvek osoby MOVE. Muža, ženy alebo dieťaťa.
Takže ako som už povedala, v tú noc urobil policajný komisár svoje vyhlásenie. Nevyšli sme a tak ich požiarne oddelenie namierilo štyri vodné hadice na náš dom. A všetci sme boli v pivnici. Najbezpečnejšie miesto v dome. A tá voda nás začala topiť. A takto to trvalo hodiny. Nie len chvíľu. Ale celé hodiny. A keďže ani toto nás nevyhnalo z domu von, policajti vstúpili do domov vedľa nášho, ktoré ako som spomínala boli spojené s naším a spravili 8 centimetrové diery do stien a vhodili slzný plyn do nášho domu. A keď boli hotoví s vŕtaním tých dier do stien, ktoré nás spájali s domami na oboch stranách nášho domu, odpálili celú prednú stranu nášho domu. A začali pumpovať slzný plyn.
My sme boli v pivnici. John Afrika nás naučil, ako sa chrániť pred slzným plynom. Takže ani ten nás nevyhnal z domu. Potom policajti... vystrieľali na nás podľa ich odhadov asi 10000 nábojov počas prvých 90 minút, čo si myslím, že môžeme kľudne zdvojnásobiť. Použili toľko munície, že museli poslať po ďalšie zásoby zo skladov, aby im priviezli viac. Takže toto urobili. A keď ani toto nás nevyhnalo z domu, bolo ticho nasledujúce hodiny až do neskorého popoludnia, asi do piatej. A vtedy prišli na helikoptére, ktorá patrila pensilvánskej štátnej polícii. Dvaja členovia Philladelphskej polície z protibombového oddelenia vyrobili tú bombu s použitím C4, plastickej výbušniny. A taktiež spravili ešte jednu, záložnú bombu. A šli s helikoptérou ponad náš dom a bez akéhokoľvek varovania, bez akéhokoľvek vyhlásenia, že "sme pripravení zhodiť bombu na váš dom, poďte von"; nič také. Vyleteli ponad náš dom a zhodili bombu na strechu nášho domu. Bomba okamžite zapálila oheň. A požiarne oddelenie si bolo okamžite vedomé toho požiaru, súdiac podľa ich vlastného priznania, priznania ich vlastného komisára. A urobili vedomé rozhodnutie - požiarny komisár, policajný komisár a ktorýkoľvek iný vedúci - urobili vedomé rozhodnutie nechať ten oheň horieť. Neuhasiť ho.
A teraz kedy urobilo nejaké požiarne oddelenie, požiarnici, ktorí prisahajú chrániť ľudí, ktorí vstupujú do horiacich budov, aby zachraňovali ľudí, kedy spravili rozhodnutie nechať nejakú budovu horieť? A predovšetkým s vedomím, že sú tam vo vnútri muži, ženy, deti a zvieratá?! Myslím si... neviem o žiadnom prípade kedy nejaké policajné oddelenie takto konalo, ale urobili to 13. mája. Nechali ten oheň horieť, rozšíril sa a kvôli tomu zhorelo asi 62 budov v tejto štvrti, v tomto susedstve. A ako následok ich rozhodnutia nechať oheň horieť, snažili sme sa dostať von. Keď sme si uvedomili, že náš dom horí, snažili sme sa dostať naše deti a naše zvieratá a nás samých von z toho sálajúceho pekla. Ale v tú chvíľu, keď nás policajti zbadali, že vychádzame von - kričali sme, že vychádzame von, že berieme naše deti von; deti kričali, že idú von, že ich vynášame von - ale v tú chvíľu, keď nás policajti zbadali, začali na nás strieľať, pretože nemali v úmysle nechať v tento deň nechať nažive kohokoľvek z nás. Mali v úmysle odstrániť každú živú bytosť v tomto dome.
Po niekoľkých pokusoch dostať sa von, nakoniec sa mi to podarilo a so sebou som vytiahla von aj malého chlapca menom Birdy Afrika. A policajti na nás stále strieľali. Keď sme vychádzali, počuli sme ako nás míňajú náboje. Ako zázrakom a fakt to neviem vysvetliť, neviem. Je to ako keby zázrakom, že sme ja a Birdy prežili tento masaker. Boli sme jediní, ktorí prežili. Päť detí a šesť dospelých bolo v tento deň zavraždených, nielen ohňom, ale v ich telách sa našli fragmenty nábojov z policajného ostreľovania. A toto sa v ten deň prihodilo. Ja som bola jediná, ktorú kedy zatkli alebo obvinili ako výsledok vraždy mojej rodiny a toho útoku polície na nás. Ani jeden vedúci úradník nebol obvinený za vtedajšie udalosti.
Boli vyšetrovaní. Boli tri takzvané vyšetrovania. Ale čo by som ja rada vedela je, že keď potrebovali vyšetrovať v tých troch takzvaných vyšetrovaniach, a vyšetrovať znamená, že neviete čo sa stalo, že vyšetrujete čo sa stalo, takže keď oni nevedeli čo sa vtedy stalo, ako mohli odôvodniť moje zatknutie a obvinenie?! A ani nehovoriac o zatykačoch, s ktorými tam prišli... mali štyri zatykače. Jeden bol na mňa a tri ďalšie pre moje sestry a bratov. Tieto zatykače boli vydané na základe na bezvýznamnej udalosti, ktorá sa prihodila dva týždne predtým, kedy policajti obišli náš dom a chceli prísť k nám. Psi začali štekať, čím nás na to upozornili. Zbadali sme ich a zapli sme náš megafón a začali sme informovať ľudí, že policajti sú za naším domom a nevieme čo majú v úmysle urobiť, ale neverili sme im a nechceli sme ich nechať, aby sa k nám prikradli bez toho, aby o tom ľudia vedeli. Potom sme ten megafón vypli. Krátko na to, niekoľko policajtov v civile prišlo k nášmu domu, hore prednými schodmi a zaklopali na dvere. Ja a moja sestra Tereza Afrika, ktorá bola zavraždená pri tom bombardovaní, my sme vyšli von a hovorili sme s nimi asi hodinu, a poučovali sme ich o našich postojoch. Mohlo to byť aj viac než hodinu. A tým sa to celé vlastne skončilo.
Avšak o dva týždne neskôr, 11. mája, to policajti zrazu vnímajú ako naliehavý prípad. Ako môže byť niečo naliehavé, keď je to staré dva týždne? Nie je na tom nič zmysluplné. Ale šli do domu sudkine Lynn Abraham v sobotu 11. mája a dali jej podpísať mimoriadne zatykače, ktoré sa zakladali na tom, čo sa stalo pred dvomi týždňami. Ona ich podpísala a to použili ako výhovorku pre ich útok v nasledujúci deň, na deň matiek. Ale ľudia by mali vedieť, že keď som po tom bombardovaní šla pred súd ja, každé jedno obvinenie z týchto zatykačov bolo zamietnuté ako nepodložené. Každé jedno obvinenie v tých zatykačoch!
Takže čo bolo povedané súdom, nielen mnou, je, že oni nemali žiaden legitímny dôvod byť tam von. Takže ak je toto pravda, potom všetky obvinenia, ktoré voči mne predniesli z toho čo sa stalo, keď tam oni prišli, toto by malo byť tiež zamietnuté. Ale nebolo! Nebolo. Ako som už povedala, ja som jediná, ktorá bola obvinená a usvedčená a odsúdená za niečo ako výsledok bombardovania mňa a mojej rodiny z 13. mája 1985. Bola som obvinená z výtržníctva! Ako som mohla robiť nepokoje v mojom vlastnom dome s mojou vlastnou rodinou? My sme boli v našom vlastnom dome, keď prišla polícia, obkľúčila nás a zaútočila na nás. Ale ja som bola obvinená z výtržníctva. A bola som odsúdená na 16 mesiacov minimum a 7 rokov maximum. Keď mojich 16 mesiacov vypršalo, komisia rozhodujúca o mojom podmienečnom prepustení mi povedala, že sú ochotní ma prepustiť, ale len pod podmienkou, že už viac nebudem mať žiaden kontakt s organizáciou MOVE. V podstate je to tak, že keby som prerušila akýkoľvek kontakt s MOVE a nemala s MOVE už nič viac dočinenia, tak by ma prepustili na podmienku. To isté povedali viacerým mojím sestrám a bratom z MOVE, ktorí a ktoré boli vtedy vo väzení; tú istú vec. Nikto z nás neakceptoval túto podrazácku požiadavku. Štyria z nás, ja, Alberta, Alfonzo... štyria z nás sme si odsedeli náš plný trest, čím sme spravili na komisiu určitý nátlak. Potom v roku 1993 boli dvaja členovia našej rodiny prepustení bez tejto podmienky prerušenia kontaktu s MOVE. Takže toto sa prihodilo ako následok bombardovania MOVE 13. mája 1985.
M: Čo sa týka vašich odvolaní, prečo ich zamietli? Nedokážem pochopiť ako vás a MOVE 9 mohli odsúdiť s tak nedostatočnými dôkazmi alebo vôbec žiadnymi dôkazmi, alebo vymyslenými ako napríklad výtržníctvo alebo konšpirácia?
R: Keď sa pozeráme na vyšetrovania, jedna z prvých vecí, na ktorú sa musíš pozrieť je to, kto robí to vyšetrovanie. Systém sa nikdy neobviní sám. Tí, ktorí zastupujú tento systém, sa nikdy sami neobvinia. Vždy budú obviňovať obeť. Už od samého začiatku tejto krajiny, keď bola napadnutá bielymi a kde domorodci boli masakrovaní až na pokraj vyhubenia. Čo sa vtedy dialo? Obviňovali obete. Nazývali ich divochmi. Toto oni zvyknú robiť. Dobyvatelia tejto krajiny šli do Afriky a priviezli sem afričanov, aby na nich pracovali, otročili za nich a stavali túto krajinu, a oni potom nazvali afričanov lenivými, nepoužiteľnými. Takže sa musíš pozrieť na zdroj, musíš sa pozrieť na toho, kto robí to vyšetrovanie.
Náš brat Mumia Abu-Jamal chodil na demonštrácie MOVE aj na súdne procesy s ľuďmi MOVE. Súdny proces John Afrika verzus Systém. Šiel do väzenia a robil rozhovory s politickými väzňami. Dokonca šiel za vedúcimi úradníkmi a snažil sa urobiť rozhovor s nimi. Ale jedna vec, s ktorou sa vždy stretneš, keď ide o ľudí MOVE je, že my sme vždy ochotní rozprávať. Ale pôjdeš za akýmkoľvek úradníkom, ktorí bol zapletení do terorizovania a perzekúcie MOVE, a ani jeden, ani jedna z nich nebude hovoriť s ľuďmi. Boli tu napríklad študenti z univerzity v Massachusetts, ktorí robili dokumentárny film o MOVE a prišli za nami a robili s nami rozhovory, rozprávali sa s rôznymi ľuďmi. Potom kontaktovali všetkých úradníkov, o ktorých vedeli, a ani jeden z nich, ani jeden, s nimi nechcel hovoriť o MOVE.
M: Čo by si odpovedala ľuďom, ktorí vás odsudzujú za kult alebo náboženskú organizáciu? Napríklad to čo sa stalo v prípade Guinessovej knihy rekordov minulý rok (kde vás označili za kult).
R: My na to odpovedáme, že sme "náboženská" organizácia, hlboko veriaca. Naším "náboženstvom" je revolúcia - v slova zmysle, kedy "náboženstvo" znamená "váš spôsob života, vaše presvedčenie". A naším spôsobom života, našou vierou je revolúcia. Ale nie z hľadiska ako sa na to zvyknú ľudia obyčajne pozerať, keď myslia na náboženstvo alebo revolúciu. To čo nás robí revolučnými je naša viera v Život. Pretože tí, ktorí sa riadia systémom a veria v systém, nemajú žiaden rešpekt pre život. Vôbec žiaden rešpekt. Predali by život za hocičo. Pre peniaze. Kvôli prestíži. Preto sú dnes veci v takom zlom stave. Pretože, Kongres (v USA) dokáže presadiť rezolúciu, ktorá dovolí priemyslu znečisťovať životné prostredie. Presadzujú legislatívu dovoľujúcu vo veľkom zabíjať zvieratá pre ich kožuchy. Takže áno, sme "náboženskou" organizáciou. Naším bohom je matka príroda, matka života, bohyňa života. Toto je našou prioritou - ŽIVOT. Toto je náš spôsob života. Život v súlade s prírodou. Takže takto to vysvetľujeme ľuďom, ktorí sa nás na to pýtajú, či sme náboženskou organizáciou.
M: Jeden z mojich najobľúbenejších citátov od teba je z dokumentárneho filmu "Takin´ it down", kde si povedala, "Premeňte svoje pocity v činy!" Mohla by si mi povedať viac o tvojom pohľade na hnutie za záchranu zeme a zvierat?
R: Áno, spolupracovali sme v rôznych ohľadoch s hnutím za záchranu Zeme, Animal Liberation Front, s Earth First!. Spolupracovali sme s Judi Barry z Earth First!, predtým než zomrela. Spolupracujeme s mnohými organizáciami, pretože sa nesústredíme len na jednu vec. Revolúcia, ktorú nám zakladateľ MOVE John Afrika predstavil, je totálna, úplná. Zahŕňa v sebe celý aspekt nášho života. A kvôli tomu dokážeme spolupracovať s organizáciami, ktoré sa zaoberajú zdravím, výživou, právami zvierat, životným prostredím, politickými väzňami, väzenským systémom, s ľuďmi proti trestu smrti. Vieme spolupracovať so všetkými týmito organizáciami, pretože naše presvedčenie to všetko v sebe zahŕňa. Už nerobíme toľko demonštrácií ako sme robievali niekedy, ako napríklad pred ZOO, kožušníctvami a podobne. Teraz sa to stalo také populárne, že existuje mnoho organizácií, ktoré sa zaoberajú týmito témami a my ich podporujeme a spolupracujeme s nimi, a niekedy robíme aj vlastné demonštrácie.
Ale túto prácu sme robili už od samého začiatku MOVE. Ako som už povedala, naše prvé demonštrácie boli pred philladelphskou ZOO, kde sme hovorili s ľuďmi, ktorí šli navštíviť ZOO, ktorí brali svoje deti do ZOO a hovorili sme im, že či vedia čo učia svoje deti, že ich učia pozerať sa na zotročenie a vykorisťovanie zvierat kvôli zábave. A čiernym ľuďom sme hovorili, "sťažujte sa, že ste boli ukradnutí z Afriky, unesení z Afriky, prevezení cez oceán, vykorisťovaní a oddelení od svojej rodiny. Hovorili sme ako boli ľudia odlúčení, deti poslané na jednu plantáž, matka poslaná niekde inde, otec niekde inde. Ale presne toto isté robíte týmto zvieratám. Oni tiež majú svojich partnerov, majú deti, majú svoje prirodzené prostredie, Indiu, Afriku, Áziu... A vy ich odlučujete, unášate ich z ich prirodzeného prostredia a učíte svoje deti, aby sa na to pozerali ako na zábavu, že je to v poriadku." Poskytovali sme im takéto informácie. A od samého začiatku MOVE sme robili túto prácu. A spolupracovali sme s inými, ktorí sa zameriavali na práva zvierat alebo životné prostredie, alebo témy z celého toho spektra.
M: Mohla by si mi povedať koľko je vo svete skupín Priateľov MOVE?
R: Neviem ti povedať koľko ich je presne, pretože čísla mám v počítači, ale máme celkom dosť podporovateľov, ktorí ale nie sú oficiálne skupiny Priatelia MOVE na určitom mieste. Máme tam podporovateľov, ktorí, ak potrebujeme ich pomoc, idú a robia solidárnu prácu. A ako som povedala na začiatku nášho rozhovoru, tak cestovali sme už po celom svete a všade kde ideme, už máme obyčajne nejaké kontakty. Takže ak potrebujeme niečo niekde aby sa urobilo, zavoláme tým ľuďom, a oni urobia čo je potrebné. Ako je napríklad písanie listov komisii, ktorá rozhoduje o prepustení väzňov na podmienku. Máme ľudí z celého sveta, ktorí kontaktujú túto komisiu. Ľudia zo Spojených štátov telefonujú komisii, registrujú svoje sťažnosti, ale máme ľudí z celého sveta, viete, aj vy ste tam poslali kopec listov.
M: Chcem sa spýtať, či aj tento rok pokračuje listová kampaň pre MOVE 9 a čo môžu ľudia stadiaľto robiť, aby pomohli?
R: Začíname plánovať podujatia na tento 13. máj, pretože nechceme čakať a robiť veci na poslednú chvíľu. Chceme prísť na to, čo presne budeme robiť a nato sa aj zamerať. A jednu vec, ktorú budeme robiť do 13. mája, je to, že chceme kontaktovať čo najviac novinárov, aby žiadali rozhovor s predsedníčkou komisie tu v Pennsylvánii rozhodujúcej o prepustení väzňov MOVE, a pýtali sa jej prečo nechcú prepustiť ľudí MOVE na podmienku, či kvôli tomu, že naši členovia odmietajú povedať pred komisiou, že sú vinní a že ľutujú čo urobili aj keď sú nevinní a aby sa vyjadrila. My nehovoríme len o ľuďoch MOVE, hoci samozrejme títo sú našim hlavným záujmom, ale toto sa týka ľudí po celej krajine. Takže na tejto veci budeme pracovať. Na tomto chceme pracovať do 13. mája. Pokúsim sa preto kontaktovať čo najviac novinárov.
Avšak kampaň proti komisii by nemala zaostávať len kvôli tomu, že ľudia MOVE už boli pred komisiou a bolo im zamietnuté prepustenie. Ľudia by mali pokračovať v písaní listov komisii a mali by sa pýtať tieto otázky, ktoré som spomínala, a žiadať si vysvetlenie k tomu, prečo vyžadujú od ľudí priznanie viny kvôli odsúhlaseniu prepustenia z väzenia, keď existuje nespočet prípadov ľudí, ktorí sedeli vo väzení aj celé desaťročia, sedeli pred komisiou znovu a znovu, odmietali priznať vinu, a tvrdili, že sú nevinní a potom po desaťročiach sa prišlo na to, že sú skutočne nevinní. Takže nie je to len arogantné robiť to v tieni všetkých týchto príkladov, ale je to aj nelegálne. Je to nelegálne. Takže ľudia by mali naďalej kontaktovať komisiu. Nenechajte ich na pokoji.
M: Rád by som vedel, či je tu možnosť nového súdneho procesu pre MOVE 9?
R: Všetky odvolania, ktoré podali, boli zamietnuté. Takže si myslím, že nie je skoro žiadna šanca pre nový súdny proces. Ale skutočne, tu ani žiaden nový proces netreba. Oni sa potrebujú dostať na slobodu. Nie len kvôli tomu, že sú nevinní, čo je ten hlavný argument, ale kvôli faktu, že svoj čas si už odsedeli, myslím to minimum 30 rokov. A aj kvôli tomu, že žiaden súdny proces nikdy nemal byť, pretože polícia zničila všetky dôkazy. Viete. Taký je náš postoj.
M: Chcela by si nám ešte ku koncu niečo povedať? Mohla by si povedať ľuďom vaše kontaktné informácie?
R: Chcela by som urobiť dve veci. Chcela by som ešte niečo povedať a tiež dať vám náš kontakt. Prvá vec, ktorú by som chcela povedať je, že ľudia by nemali nikdy dovoliť svojim nepriateľom, svojim utláčateľom, aby ich presvedčili, že odpor k nim a tie veci, ktoré robia, že sú kriminálne. Nikdy by ste nemali dovoliť vášmu útočníkovi, vášmu nepriateľovi, aby vás presvedčil, že obrana voči nemu je násilná alebo kriminálna. Toto je podvod. Nikdy nedovoľte vášmu nepriateľovi, aby vás o tom presvedčil. Chcela by som povedať, aby ľudia zostali silní, aby neprestali bojovať, pretože víťazstvo nie je žiadna situácia ani žiaden incident, víťazstvo znamená nikdy sa nevzdať. Práve toto nás naučil John Afrika. Pokiaľ budeš pokračovať v boji a nikdy sa nevzdáš, budeš víťazná. Porazia ťa len vtedy, keď zahodíš rukami a vzdáš sa. Jedine takto môžeš prehrať. V akejkoľvek sa ocitneš situácii alebo okolnostiach, či už vo väzení, na ulici alebo v akejkoľvek inej situácii, pokiaľ budeš bojovať za to čo je správne a nikdy nebudeš akceptovať to čo je nesprávne, nikdy nebudeš porazená, budeš víťazná. A toto učí MOVE John Afrika a takto zmýšľajú všetci ľudia MOVE.
Chcela by som sa ubezpečiť, že ľudia na nás majú kontakt. Keďže ste od nás tak ďaleko, e-mail je asi najlepší. Náš e-mail je onamovellja@aol.com a môžete nás kontaktovať kedykoľvek. Alebo navštívte našu webovú stránku, ktorú by sme už súrne potrebovali aktualizovať, ale nájdete tam dostatok informácií, čiže www.onamove.com
M: Ďakujem za rozhovor a držte sa. ON A MOVE! Zostaňme v pohybe!
